Pokyny pre prevenciu

Od trojuholníka ku kocke

Statický rozmer tradičných modelov SCP je dobre vyjadrený obrazom „trojuholníka trestného činu“ (známeho tiež ako trojuholník analýzy problému) odvodeného z teórie rutinnej činnosti formulovanej Lawrence Cohenom a Marcusom Felsonom. Tento model tvrdí, že

k predátorskému zločinu dochádza, keď sa pravdepodobný páchateľ a vhodný cieľ stretnú v danom čase a priestore, bez prítomnosti schopného ochrancu. Existenciu pravdepodobného páchateľa považuje za samozrejmosť, pretože normálna ľudská chamtivosť a sebectvo sú dostatočným vysvetlením motivácie kriminality. Nerozlišuje medzi ľudskou obeťou a neživým cieľom, pretože obe môžu napĺňať účel páchateľa. A definuje schopného ochrancu z hľadiska ľudských subjektov aj bezpečnostných zariadení. (Ronald Clarke a John Eck 2003, krok 9)

The Crime triangle Trojuholník trestného činu Manager Správca Handler Jednateľ Place Miesto Offender Páchateľ Target/victim Cieľ/obeť CRIME TRESTNÝ ČIN Guardian Ochranca

Na obrázku tri strany predstavujú páchateľov, ciele a umiestnenia alebo miesto. Trojuholník bol dôležitou inováciou v oblasti policajného regulovania POP, pretože popri tradičných postupoch založených na identifikácii a zatknutí páchateľov zaviedol využitie širšej škály preventívnych riešení. Trojuholník navyše zaviedol do policajnej praxe nové koncepcie, ako napríklad analytický nástroj WOLF, DUCK a DEN[1].

V projekte TAKEDOWN je Kocka vyšším vývojovým štádiom Trojuholníka, vyvinutá s cieľom reagovať na udalosti ako je CHEERS dynamickým a interaktívnym spôsobom. Kocka začína dvoma počiatočnými rozmermi:

1. Prostredia, ktoré regulujú dostupné ciele, činnosti, v ktorých môžu pôsobiť ľudia, ktorí majú na tom mieste diferencovanú zodpovednosť.
2. Správanie, ktoré pomáha poukázať na dôležité aspekty ublíženia, úmyslu a vzťahov medzi páchateľmi a cieľmi.

Preto je model Kocky nástrojom, ktorý vyrába scenáre na základe prípadov:

Virtuálne prostredie založené na prípadoch pre udalosti CHEERS, pretože prostredie, v ktorom sa udalosť vyskytuje, určitým spôsobom určuje úlohy zúčastnených subjektov a ich konkrétne „váhy“ s ohľadom na dostupné nástroje. Napríklad, ak sa tento jav vyskytne vo väzení, je zrejmé, že úloha a „váha“ súdnictva bude väčšia ako v prípade externých učiteľov alebo psychiatrov, ktorí tiež pôsobia vo väzení. V škole však bude váha tých istých učiteľov úplne odlišná, a to aj s ohľadom na sudcov, ktorí sa môžu v tomto špecifickom kontexte tiež stať zainteresovanými stranami.

Multidisciplinárne, pretože umožňuje kombináciu rôznych disciplín prevencie trestnej činnosti, ktoré sa vzťahujú na terorizmus aj na organizovaný zločin, na jednotlivcov aj na siete (viac ako jeden). Kocka používa rôzne kauzálne modely na dosiahnutie svojho cieľa v oblasti znižovania kriminality a tiež pridáva a kvalifikuje niektoré z hlavných teoretických prístupov iných disciplín, napríklad teórie klasickej školy a odrádzania (Cozens, 2008; Jeffrey a Zahm, 1993), teórie sociálnej štruktúry (Wilson a Kelling, 1982 alebo behaviouristi a SCP), všetky ohraničené špecifickosťou z hľadiska umiestnenia a typológie kriminality.

Multidimenzionálne, pretože podľa rôznych dostupných preventívnych nástrojov umožňuje pozorovanie, navigáciu a manipuláciu s rôznymi udalosťami a scenármi rôznymi pozorovateľmi v závislosti od úloh, ktoré zohrávajú zúčastnené strany a pracovníci prvej línie, podľa rôznych dostupných nástrojov na prevenciu. Viacrozmerná analýza sa používa na skúmanie viacerých premenných súčasne a na určenie vzťahov medzi nimi. Na rozdiel od bivariačnej analýzy, kde je jedna závislá premenná a jedna nezávislá premenná, multidimenzionálna analýza má viac než jednu nezávislú premennú (Babbie, 2010). Teda namiesto vysvetľovania odchýlok v závislej premennej v dôsledku zmien v jednej nezávislej premennej, viacrozmerná analýza vysvetľuje odchýlky v závislej premennej ako výsledok viacerých nezávislých premenných.

Multiinštitucionálne, pretože umožňuje vytvorenie variabilnej a vzájomne prepojenej série virtuálnych a reálnych scenárov, v ktorých rôzne subjekty pôsobia vzájomne zameniteľne. V dôsledku toho budú mať rôznu „váhu“ v závislosti od ich inštitucionálnych alebo nadinštitucionálnych úloh.

Škálovateľné a flexibilné: pretože nám umožňuje simulovať rôzne scenáre, analyzované rôznymi pozorovateľmi podľa perspektív samotných pozorovateľov, ich programov a záujmov, ako aj podľa ich právomocí a úloh v reálnom a virtuálnom priestore vo vzťahu k všeobecnej súhre. Pri každej zmene premenných sa zmení scenár zapojených subsystémov, a preto sa musí upraviť. Keďže zmeny ovplyvňujú životné prostredie, zainteresované strany a pracovníci prvej línie a nástroje prevencie podľa dostupnosti rôznych činiteľov, scenár alebo scenáre prinesú nové účinky na komplexný a celkový systém.

Tzv. modely C.I.A., hodnotenie vplyvu komunít používané v Británii, je platným príkladom. Uplatňovaním multisystémového logického prístupu k jednotlivým prostrediam (napr. väzenie je opísané ako podsúbor komunít) sa posudzujú vplyvy rozhodnutí na rôzne komunity, či už lokálne, blízke alebo globálne, interné aj externé vzhľadom na samotné väzenie. Na ten istý problém sa dá pozerať z viacerých hľadísk (z pohľadu riaditeľa väzenia, väzňov, vychovávateľov, spravodajských síl atď.). To, samozrejme, predstavuje subjekty, ktoré sú omnoho komplexnejšie ako tí, ktorí sú priamo zapojení, ako je úloha rodín väzňov, väzenské komunity, vonkajšie miestne komunity v blízkosti zadržiavaných, médiá atď.

[1] Trojuholník trestného činu je základom trojnásobného analytického nástroja SCP WOLF-DUCK-DEN: 1. Problémy s opakovaným páchaním trestných činov sa týkajú páchateľov, ktorí útočia na rôzne ciele na rôznych miestach. Toto sú problémy dravých vlkov (WOLF). Ozbrojený lupič, ktorý napáda rôzne poštové úrady je príkladom jednoznačného problému vlka. 2. Problémy s opakovanou viktimizáciou sa týkajú obetí opakovane napádaných rôznymi páchateľmi. Toto sú problémy sediacich kačíc (DUCK). Taxikári opakovane okrádaní rôznymi ľuďmi rôznymi spôsobmi sú príkladom jednoznačného problému typu kačica. 3. Problémy opakovane sa vyskytujúce na tom istom mieste sa týkajú rôznych páchateľov a rôznych cieľov interagujúcich na tom istom mieste. Sú to problémy DEN spojené s neprávosťou alebo miestami koncentrácie. V zariadení, v ktorom sa predávajú nápoje a dochádza k mnohým bitkám, ale vždy medzi rôznymi ľuďmi, je príkladom jednoznačného problému typu DEN (brloh). Pozri John Eck, Police Problems: The Complexity of Problem Theory, Research and Evaluation. In Problem Oriented Policing: From Innovation to Mainstream. Crime Prevention Studies, vol. 15, edited by Johannes Knutsson. Monsey, New York: Criminal Justice Press (a Willan Publishing, UK), 2003